Ultra skromnosť na 6 písmen? HROTEK! Ako to Paťo vyhrotil na 46 kôl Backyardu

Pohodlne sa usaďte, začína prekvapivo dlhé intro:

Keď sme začínali s ultra my, čo bolo len pred tromi rokmi, vyskakovali na nás mená ako Majo Priadka, Paťo Milata, Maťo Oravec a bol tam ešte jeden. Taký chalanko, ako z nejakej undergroundovej britskej kapely. Milý. Skromný. Nenáročný. Pamätám si, že sa s dvoma ďalšími chalanmi vybral na Cestu SNP. Bola to veľká vec. Obrovská. Vtedy to bola prosto FRAJERINA!

Akoby to bolo včera, keď mi Vašek poslal link, že „aha, Ivan Mudroň siel SNPéčku, čo ti pere?“ Ivan bol totiž v lete 2007 na Aljaške, kde sme sa stretli na lososej farme v rámci letnej brigády. Prezývali sme ho René. Neviem prečo. Nikto netušil, že sa o mnoho rokov neskôr naše cesty zase prepletú skrz lásky k trailu. Druhý odvážlivec bol Miki Kéri. A tretí mušketier má meno Paťo Hrotek. Patria mu nasledujúce riadky.

V tom čase sme ešte ani netušili, že napriek tomu, že má stále len čosi po 30-tke, tak už dlho patrí medzi stálice slovenského ultra. V čase nášho rozhovoru má za sebou presne 87 behov dlhších ako 100 kilometrov. Pane jo! Koľko mal rokov. 23 – 24? Nechcite vedieť, čo sme v jeho veku robili my. Chcete? No dobre, napríklad sme obštievali múriky cestou z krčmy na dennej báze a robili bordel ako Viktorka na splave.

O tom niekedy nabudúce. Späť k Paťovi. Ani po tom, čo sa stal víťazom slovenskej ultraligy, absolvoval najťašie trailové preteky u nás a mnohé zabijáky v zahraničí, nestráca pokoru a skromnosť. Za najväčší úspech považuje to, že sa bude môcť zúčastniť ďalších ultra pretekov, robiť to, čo ho napĺňa a má to rád.

Ladies and gents, víťaz slovenskej verzie v rámci Majstrovstiev sveta Big Bear’s Backyard Ultra PATRIK „HROŤO“ HROTEK.

BTT: Ako si sa k ultra dostal? Kto ťa motivoval, kedy si zistil, že toto ťa baví a napĺňa?

Paťo: Od malička lozíme, beháme po Štáloch, u nás. Po strednú školu som bol takpovediac odrezaný v prírode a to mi ostalo. Ten kto mal prvú myšlienku prejsť Ponitriansku 100 zomrel a ja som mal viac motivácie ju na jeho počesť prebehnúť.

BTT: Kedy a ako si sa dozvedel o BBBU?

Paťo: Bolo to na konci marca pred Ultralanovkou pre Plamienok. Uzrel som to na sociálnych sieťach, síce nepochopil som presne o čo ide, ale prihlásil som sa.

BTT: Na prvom oficiálnom ročníku BBBU (jar 2022) si skončil s 34. okruhmi ako tretí za Martinom Hattalom a Titusom Ablorhom. Čo ťa vtedy zastavilo?

Paťo: Demotivácia. Nikdy predtým som nebehal toľké rovinky a po 200km prišla úplná stopka. Som si povedal, že už ani krok!

BTT: Prejdime k tímovým majstrovstvám (pozvánku dostalo 15 najvytrvalejších bežcov), ktoré sa znovu konali na tom istom mieste, pár mesiacov neskôr – na Vodnom diele Žilina. S čím si prišiel tentokrát? Bol si odhodlaný ísť až na pokraj svojich síl?

Paťo: Vlastne som neprišiel s ničím. Nie, nebol som odhodlaný. Bez podpory by som bol doma už v nedeľu večer.

BTT: Venoval si príprave na WCH špeciálnu dôležitosť, mal si nejaký tréningový plán?

Paťo: Asi 4 dni pred som si bol zabehať 9 km a zistil som, že som úplne mimo. Spoliehal som sa len na skúsenosti a hlavu, to je môj základ. Veril som, že si telo pamätá niečo z histórie a ak nie, tak by som prosto skončil…(hahahahaha, telo si pamätá niečo z histórie, hovorí 31-ročný chalan, hahahahahahahahahahahahaha, pozn. BTT)

BTT: Ako vyzeral tvoj týždeň pred štartom? Mal si dostatok oddychu?

Paťo: Klasicky som chodil do práce a nemyslel na blížiacu sa akciu, takže áno – pohoda.. Úplná pohoda.

BTT: V stane si sa tentokrát ocitol s Adamom Drgom a Mirom Ďuríkom. Ako hodnotíš tento pobyt, mali ste pohodičku? Boli práve chalani tvoji najčastejší parťáci aj na trati?

Paťo: Bol to zážitok sedieť v stane s takými borcami. Tvorili väčšinu dobrej náladičky. Chalani na trati mali podobné tempo tak zväčša šli spolu, ja som sa niekde motal okolo.

BTT: Pamätáme si ťa aj z prvého ročníka, ako si sa v podstate dostával do tempa. Vyzeralo to, že ťa to príliš nebaví, no z kola na kolo si bol viac v pohode, našiel si svoj rytmus. O čom bežec premýšľa na 6,7 km okruhu, ktorý ani nie je okruhom, len cestou tam a naspäť? Ctrl C + Ctrl V?

Paťo: Prišiel moment, kedy ma to začínalo baviť. Ešte bola partia, bolo s kým kecať a premýšľať je vždy o čom. Veru, vtedy mi to prišlo dosť stereotypné, teraz na šampionáte sa mi šlo mnohokrát lepšie. Nechcite vedieť o čom všetkom sa premýšľa. (Apropo, Paťo bežal trailovú pasáž popod dielo v Inov-8 Trailfly Ultra G 300 max, má vkus, pozn. BTT)

BTT: Ako vyzeral tvoj jedálniček. Zazrel som tam nejaké to pivko, pamätáš si, koľko si ich počas BBBU vypil? Čo tvorilo tvoj jedálniček?

Paťo: Jedálniček mám iba v bežnom živote. V takomto prípade poznám iba to čo nemôžem, pre istotu skoro všetko. Nič teplé, veľké porcie jedla, dokonca ani ovocie. Gély netuším ako chutia a pár rokov nepijem ani ionťák. Pitie musím stále obmeňovať od vody, coly aj od pivka. Najväčšia topka sú proste uhorky. Samozrejme, niečo slané rýchle padne vždy vhod a kúsky suchého pečiva.

BTT: Podarilo sa ti v noci aj na niekoľko minút zaspať? (Ak áno, ako si dokázal vstať, aké to je, vytrhnúť niekoho z hlbokého spánku a chcieť od neho, aby dal ešte o jedno kolo viac..?)

Paťo: V noci nebol čas lebo som chodil koliečka dlhšie ako cez deň, občas som si ľahol na chvíľku. Skôr cez deň ma raz fajne vyplo. Hlbší spánok som mal druhú noc v koliečku asi 2km pred cieľom. Bol taký silný že som sa dal na štyri a musel som sa prespať. Našťastie to boli minúty, prebudil som sa trhnutím a ledva som to stihol.

BTT: Keďže si ostrieľaný vlk, nepotreboval si extra starostlivosť, ale predsa len, mal si tam Lenku Sent, ktorá s vami bola pomerne dlho a následne ju na posledné hodiny vystriedala Horalka na cestách. Ako vnímaš ich prítomnosť, podporu?

Paťo: Dobre sa behá, keď vieš že ťa tam niekto čaká. Keď je tam úprimnosť, obetavosť. Energia vo vzduchu by sa dala krájať, toľko motivácie. A to všetko mi dali. Klasicky nemám rád podporu. Ale v tomto formáte behu je veľmi žiadaná – bez nich by nebolo možné sa opäť postaviť na nohy a ísť. Dúfam, verím, že si to užili aj oni. (tak určiteee, kto nebol, môže ľutovať, alebo dôjsť v apríli, pozn. BTT)

BTT: Keď som šiel domov pred druhou nocou, ostávali ste v hre už asi len štyria a vtedy vyzeral Maťo Hattala ako jasný favorit. Vyzeral úplne fresh a v duchu som myslel, že nikto okrem neho neprežije druhú noc…ale…keď som ráno otvoril stránku a zrefrešoval výsledky, bol si tam, boli ste ešte dvaja. Ako si dokázal ustáť to, že máš horšie časy, menej energie, ťažšie nohy? Aká bola druhá noc?

Paťo: Smrtonosná jazda. Ohromne dlhá noc. Tým, že som do Žiliny nevyspatý už prišiel, mal som aj nečakané silnejšie mikrospánky, sny, paranoje z únavy. Na spánok mi nepomohlo nič a odišiel mi pred nocou aj žalúdok. Popri pospávaní a žalúdočným problémom to bolo ťažké stíhať. Jedno kolo som došiel asi za 57 minút a psychicky zle. Neskôr moju stoličku presunuli k časomiere a neustále ma čakali s úsmevom na tvári.

BTT: Keď som prišiel ráno pred 8-mou, karta sa obrátila. Ty si dobehol kolo tuším č. 42 za 45 minút a bol si rád, že zavládol deň. Čo to pre teba znamenalo, keď svitlo…vycítil si šancu, že teraz to už môžeš ukončiť?

Paťo: Prelomové bolo svitanie. Slnkom to nebolo, ale svetlom. Začala mi byť na dve prvé svetlé koliečka aj zima a to ma naštartovalo. Prechod do lúčnej etapy, osviežujúca rosa na lýtkach, proste almázia.

BTT: Maťo v jednom videu po pretekoch hovoril o tom, že si v poslednom kole viackrát čakal a ťahal ho, motivoval. Úprimne, škoda, že z toho nie sú zábery, lebo to znie úplne filmovo. Dokonca vraj hrozilo, že si tento okruh skoro nedošiel do cieľa v stanovenom limite 60 minút…

Paťo: Šli sme iba vedľa seba a veril som, že to stihneme aj keby tesne. Zo začiatku ma hrýzlo svedomie nechať niekoho napospas samého v poli, ale ubezpečil ma, že to má bezpečne pod kontrolou. Došiel som nakoniec do cieľa v limite… ale rešpekt Martinovi a motivácia pre ľudí, že skončil v koliečku a nie v zázemí.

BTT: 46. kolo. Víťazom je Patrik Hrotek! Čo prvé si spravil po dobehnutí do cieľa a ako sa pozeráš v ústrety svojej účasti na WCH jednotlivcov v americkom Tennessee? Mal si ešte rezervu na ďalšie kolá, ak áno, na koľko si si ešte trúfal…?

Paťo: Po príchode mi do cieľa nedochádzalo čo sa stalo, najskôr čapované pivko a potom ma vyplo. Boli tam super ľudia, kamaráti, rodina. Vedel som, že ak sa mi nič nečakane neprihodí, vydržím dokým bude svetlo. Tennessee je výzva. Ide o to, aby sa človek chytil príležitosti, ktorá mu ide ku srdcu, tešil sa ňu a cítil sa na ňu. Verím, že dostanem zo seba maximum, prestanem sa oplakávať a užijem si to. Po aprílovom krúžení som už nemal chuť behať, po októbrovom šampionáte som ju naopak dostal. (tak minimálne 46 dôvodov na oplakávanie by sa našlo, pozn. BTT)

BTT: Čo povieš na výkony dvoch Belgičanov, ktorí stanovili nový rekord v počte kôl – 101. Inými slovami, keď si ty končil, oni ešte len začínali. Myslíš si, že boli „čistí“? 😀

Paťo: Kotrba mi to neberie. Furt dokola a tým posledným kapurkovým to zabili. Nie som zvedavý pokiaľ sa bude ten limit zvyšovať, bojím sa, že to bude hranica zdravia. Telo pri regenerácií potrebuje spánok, to sa oklamať nedá.

BTT: Máš v hlave ďalšie výzvy? Vrátiš sa ešte na dielo? 😀 Čo nové by si chcel skúsiť v roku 2023, napr. v zahraničí?

Paťo: Na dielo prídem rád. Mám kopec vlastných projektov, prechodov. Páčia sa mi slovenské akcie. Chcel by som pobehať niečo nové v okolitých štátoch, najradšej balkán, Poľsko, Česko. Na niečo skromné, zaujímavé alebo technické, ťažšie, dlhšie, zimšie sa nechám nahovoriť rád.