Slovenská ultrahviezda Veronika Leng: O Chamonix, profi zmluve a bežeckých snoch.

Veronika Leng. Slovenská ultrabežkyňa, ktorá nám všetkým vyrazila dych svojim 5. miestom na pretekoch CCC v Chamonix. Možno je pre niektorých veľkou neznámou, lebo u nás doma ju až tak často nevidieť. Výnimkou snáď bola len vlaňajšia Ultra Fatra, ktorú s prehľadom vyhrala v brutálnom čase a s piatym najlepším časom celkovo. Vo svete je však jej meno už naozaj pojem a Slovensko krásne reprezentuje aj z miesta, ktoré je od nás vzdialené takmer 9000 kilometrov východne. Sme veľmi radi, že 36. žena ITRA rankingu prijala našu ponuku na rozhovor, aby sme trošku oprášili tento web. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si slová sympatickej rodáčky z Bratislavy, žijúcej v Hongkongu.

BTT: Ahoj Veronika, začnime epicky. Aký to bol pocit, keď si po tej dlhej brigáde – 101km a 6050 UP konečne dobehla so širokým úsmevom do cieľovej rovinky v Chamonix, kde ťa čakali tvoji najmilší?

Veronika: Ahojte. Pocit to bol úžasný, tešila som sa, že to mám úspešne za sebou a že ma v cieli čaká najbližšia rodina, ktorá ma celý deň sledovala. Čerešničkou na torte bola moja dcéra Lily, ktorá sa tam neplánovane tiež zjavila.

BTT: Vlani si skončila na tejto trati na skvelom 11. mieste, takže to určite nebola náhoda, ale teraz si svoj výkon posunula ešte na vyššiu úroveň (zlepšenie o 1h40m!). Ako vysoko hodnotíš tento výsledok vo svojej kariére?

Veronika: Tento rok bola konkurencia extrémne silná, bol to najsilnejší ročník vôbec, keď pozrieme na UTMB či ITRA index bežkýň. Tým pádom som sa na nesústredila na umiestnenie, ale na svoj čas. Mala som pripravené dve tabuľky a podarilo sa mi na minútu doraziť podľa plánu tej rýchlejšej, takže s výkonom som bola ozaj spokojná. Na porovnanie – minulý rok by mi tento čas stačil na druhé miesto, tento rok to bola piata priečka.

BTT: Ako si sa pripravovala, máš trénera, klub? Spravila si niečo inak ako vlani a z čoho si sa poučila najviac?

Veronika: Mám trénera tu v HongKongu, pripravoval ma na CCC už minulý rok. Spolupracujem s ním od februára 2024, aj keď momentálne uvažujem o niekom novom, kto má viac skúseností s ultra behmi a profesionálnymi bežcami. CCC 2024 a CCC 2025 sa ťažko porovnávajú, ak mám pravdu povedať.

Vlani som ako cieľ mala úspešne dobehnúť do cieľa, keďže som v roku 2022 preteky nedokončila. Ani sama som netušila, koľko mi to potrvá. Nechcela som na seba vyvíjať moc veľký tlak, lebo som sa ešte pravdupovediac necítila byť vo forme na stovku. To sa ukázalo už na Ultra Fatre (50km) mesiac pred CCC, kde som si prvé miesto ozaj vytrpela. Vlani mala moja dcéra ešte len rok, takže to bol viac menej len taký come back, prvé 100km preteky po troch rokoch…

Tento rok som ozaj trénovala naplno, zvyšoval sa aj objem tréningov, aj moja rýchlosť, takže som si viac verila. Zároveň som úspešne odbehla dve stovky – jednu v januári a jednu v júli – pocitovo to bolo za každým super, výkon tiež napredoval. No a tiež som strávila štyri týždne pred pretekmi v Chamonix, to rozhodne dopomohlo k dobrému výsledku.

BTT: Mala si počas pretekov nejakú väčšiu krízu (otlaky, boliestky, roztrasený žalúdok, kŕče, málo spánku…)? A naopak, ktorý úsek, časť trasy si mala najlepšie nohy?

Veronika: Nejakú veľkú krízu som nemala, trápili ma len kŕče v nohách pri výstupoch, to začalo už od druhého stúpania, ale dalo sa to nejako zmanažovať. Kríza nakoniec došla, ale až po Vallorcine, čiže okolo 80-teho km. Nohy som mala ako z gumy, ale v hlave som sa presvedčila, že to predsa už musím dobojovať, tak blízko do cieľa. A tiež mi bolo povedané, že ma niekto dobieha, tak to ma naštartovalo ešte viac.

BTT: Kedy ste pricestovali do Francúzska, mala si čas na aklimatizáciu? Stretla si sa aj s nejakými bežcami zo Slovenska? Poznáš niekoho, keďže pôsobíš už dlhšie v HongKongu…

Veronika: Ako som už spomenula, v Chamonix som bola od začiatku augusta. Najprv sama a potom aj s rodinou. Toto obdobie bolo kľúčové, mala som čas nielen sa aklimatizovať na podnebie a terén, ale aj si poriadne prejsť trasu pretekov.

Zo slovenských bežcov sa osobne poznám len s Peťom Fraňom, Majom Priadkom a Silviou Schweiger – všetkých troch som stretla na MS v Thajsku. Na Peťa som náhodou natrafila v meste, tak sme si spolu dali jeden tréning a vydolovala som z neho aj nejaké rady pred pretekmi. Takže mu touto cestou zároveň ďakujem 😀

BTT: A čo ti teda prezradil :)?

Veronika: Peťo mi akurát dal tip na tréning zopár týždňov pred pretekom – dva dlhé behy po sebe, aby som bežala na unavené nohy. Myslím že fajn stratégia pre každého, čo sa pripravuje na ultra.

BTT: Aká bola tvoja taktika? Šla si na tepy, jedla si svoje zásoby, aké gély, tyčinky, stravu si mala, alebo si skúsila aj slimáky a žabie stehienka :)?

Veronika: Asi ako väčšina profíkov, jem len to, čo už mám odskúšané, takže celé preteky boli na Maurten drinkoch a géloch. Z checkpointov som mala len kolu, melón a banány. Takto to už mám odskúšané a stratégiu by som nemenila, možno len ak by som jedného dňa išla viac než 100 km.

Tepy si väčšinou sledujem len prvú hodinu-dve, aby som to neprešvihla, potom už len tak raz za čas. Človek väčšinou vie podľa pocitu, či ide nad limit, aj keď niekedy to je pri toľkom adrenalíne na štarte ťažko zhodnotiť.

BTT: Vieš nám priblížiť atmosféru na UTMB? Takmer celé preteky už snímajú kamery a drony a vyzerá to ohromne, keď ťa na vrchole kopca hecujú desiatky, možno aj stovky ľudí…

Veronika: Atmosféra je jedinečná, toľko fanúšikov človek na iných pretekoch nezažije. Prvá časť pretekov je bez supportu, beží sa 40 km na vlastnú päsť, človek nevidí svoju „crew“. Napriek tomu sú všade ľudia, ktorí tlieskajú a povzbudzujú, to veľmi nabíja energiou. Perfektné bolo tiež počuť zopár Slovákov, ktorí na mňa zakričali v zahraničí, to človek ozaj ocení.

BTT: Máš nejaký rituál pred pretekmi? Počúvaš pri pretekoch hudbu, alebo iba songy, ktoré hrá príroda?

Veronika: Rituál nemám žiaden a na preteku hudbu v zásade nepočúvam – chcem byť sústredená na terén, na to, čo sa deje okolo mňa. Krásy okolia popravde moc ani nevnímam (čo je škoda!), ale to si vynahradím počas tréningu, kedy sa často zastavím a obdivujem prírodu.

BTT: Podľa ITRA si vedená ako profi bežkyňa tímu Anta Sports? Pre nás veľká neznáma – čo je to za značku, ako vyzerá ich podpora. Musíš popri tom aj pracovať, alebo si ešte na materskej?

Veronika: Áno, od marca tohto roku mám sponzora – ANTA Guanjun – je to trailová značka ANTA Group. Keďže je to čínska značka, ktorá je dostupná zatiaľ len v Ázii, tak to ozaj nikto nepozná, ale ANTA je v skutočnosti tretia najväčšia značka na svete po NIKE a ADIDAS. Ak ich ale budete chcieť nájsť na Instagrame či na Google, tak moc nepochodíte. Všetky informácie sú prevažne na čínskych sociálnych sieťach.

Ja som prvá žena v ich tíme atlétov a vďaka tejto spolupráci sa môžem behu venovať naplno, nemusím pracovať inde. Podpora z ich strany je ukážková – okrem finančnej podpory spolupracujeme na vývoji nových produktov, pravidelne komunikujeme a tiež ma väčšinou sprevádzajú na pretekoch v Číne.

Určite sa budú snažiť v nasledujúcich rokoch preraziť na svetový trh, podobne ako KAILAS (tiež čínska značka, teraz už úspešná aj v Európe) a ja sa im v tom samozrejme budem snažiť pomôcť.

BTT: Čo hory v Hongkongu, z fotiek to vyzerá epicky, dajú sa tam ľahko zbierať výškové? A vieš to prostredie/prírodu prirovnať k niečomu u nás?

Veronika: Napriek hustote obyvateľstva je väčšina územia nezastavaná, práve kvôli náročnému terénu. To vyhovuje ľuďom, ktorí radi vyjdú do prírody. Kopce sú tu všade naokolo, ale terén je veľmi iný než v Európe. Najvyšší vrch má len 900 m n. m. a nastúpať sa dá max 750 metrov na jeden raz. 

Tiež je tu vybudovaných veľa asfaltových úsekov a schodov až na vrcholy kopcov. Zvyšok trailov je dosť technických, človek musí skákať cez rôzne korene stromov, je to už trochu taká džungľa. Takže príprava na preteky v Európe určite nie je ideálna, ale vďaka množstvu trailov je to tu v podstate raj pre nás trailových bežcov. Ak by niekto mal záujem pretekať v Hongkongu, veľmi odporúčam pretek Hong Kong 100 – ten sa koná v januári, kedy tu je najlepšie počasie na beh.

BTT: Vyhrala si viacero pretekov, medzi inými aj ázijskú ultrabežeckú sériu Asia Trail Master – aký je to formát? Aká je konkurencia a čo komunita trailových bežcov?

Veronika: Asia Trail Master je bežecká liga v Ázii, každý rok je jej súčasťou viacero pretekov v rôznych ázijských krajinách a bežci zbierajú body. Nakoniec sa ráta skóre z top troch pretekov a končí to veľkým finále, kde sa dá nazbierať viac bodov. Je to niečo ako Golden Trail Series. 

V 2019 som túto sériu vyhrala – bola som úplne neskúsená a bez špecifického tréningu som sa vždy len dostavila na preteky. Vtedy to stačilo na víťazstvo, keďže trailový beh bol ešte len v začiatkoch a level bežkýň nebol vysoký. Aj dnes je konkurencia v Ázii oveľa menšia ako v Európe, hlavne tá ženská. Ale nájde sa zopár ozaj špičkových bežkýň, hlavne v Číne, Japonsku a Nepále.

Komunita trailových bežcov v Hongkongu rastie, pred zopár rokmi to boli hlavne zahraniční bežci, ktorí žili v Hongkongu tak ako ja, dnes je táto komunita prevažne lokálna a rastie každým rokom, hlavne vďaka dostupnosti trailov.Ja sama som zakladateľkou komunity Asia Trail Girls, cez ktorú sa snažím motivovať ženy, aby sa nebáli začať s trailom. V Hongkongu organizujeme pravidelne behy (social runs), ale aj iné akcie, na ktoré pozývame inšpiratívnych hostí. Je to super skupina nielen pre začiatočníčky, ale aj pre skúsenejšie bežkyne.

BTT: Podľa ITRA si 36. TOP žena sveta v trailovom svete. Napadlo ti, keď si začala behať, že sa raz dostaneš medzi bežeckú svetovú špičku?

Veronika: Jasné, že nie! Vždy som mala pozitívny vzťah k behu, ale nikdy by mi nenapadlo, že po tridsiatke sa dá ešte niečo v športe dosiahnuť. Ultrabeh je ozaj špecifická disciplína a samozrejme som na svoj momentálny úspech hrdá.

BTT: Aké máš ešte plány v tomto roku a láka ťa aj kráľovská etapa UTMB?

Veronika: Nikdy nehovor nikdy… ale zatiaľ nie. Majstrovstvá sveta som, bohužiaľ, musela odmietnuť, lebo sa po CCC necítim vo forme a mám aj zopár problémov s členkami, ktoré musím najskôr vyriešiť. Koncom októbra ma čaká ďalšia stovka v Číne a potom opäť v januári tu v Hongkongu. Moja sezóna totiž nikdy nekončí – keď sa skončí sezóna európska, začína ázijská, takže si človek musí dať priority, aby sa nezničil.

BTT: Vlani si bola na Ultra Fatre, kde sme ťa na sekundu zazreli… chystáš sa v dohľadnej dobe ešte na nejaké preteky u nás?

Veronika: Bol to perfektný zážitok behať na Slovensku, zatiaľ ale ďalší pretek doma neplánujem. Keďže nie som typ, ktorý preteká každý mesiac, tak tých pretekov na rok vychádza len asi šesť až sedem. Ako profík musím byť na pretekoch, ktoré sú buď svetovo, alebo v Číne tie top.

BTT: Kto je tvoj idol v trailovom svete a ktoré preteky by si si ešte chcela vyskúšať?

Veronika: Ja nemám idoly, samozrejme sledujem bežeckú špičku a rada sa inšpirujem, či už tréningom alebo nejakou mne blízkou mantrou. Z pretekov by som chcela skúsiť Madeiru, Transvulcaniu alebo Lavaredo. To sú všetko preteky na miestach, ktoré chcem raz vidieť.

BTT: Ak by Veronika Leng nebola ultrabežkyňa, ktorý šport by robila na viac než hobby úrovni?

Veronika: Kedysi som hrávala hádzanú, ale individuálny šport mi asi sedí lepšie. Ak nie ultrabeh, možno triatlon alebo cyklistika. Rozhodne ma lákajú vytrvalostné športy, určite nič extrémne alebo nebezpečné.

Ďakujeme za fajnové odpovede a želáme len to najlepšie v osobnom i bežeckom živote. Ak by si si to predsa len rozmyslela, radi ťa uvidíme 15. novembra na Behu na Minčol vo Višňovom. Štartovné a tú najlepšiu kapustnicu máš samozrejme grátis 😛

Obľúbená bonusová rýchlovečka:
Coca Cola alebo Pepsi – Coca Cola 100%
Intervaly alebo silový tréning – aaaa asi intervaly 🙂
Film alebo kniha – Film
Dim Sum alebo halušky – Dim Sum (ale ak by boli pirohy, tak pirohy)
Sunrise alebo Sunset – Sunrise