Andreja sledujeme od našich bežeckých začiatkov, výklusov po rovine. Už pred nejakými siedmimi rokmi nám hravo nadelil 10 minút na Vodnom diele v Žiline. Časový rozdiel na Behu Súľovskými skalami či v Behu na Minčol, ani nejdeme uvádzať 😊 Na štartovacej čare pôsobí vždy skromne a s úsmevom. Zastaví, pozdraví a čo je veľmi dôležité, zakaždým sa opýta, ako sa má ten druhý bežec. Možno to znie ako banalita, ale my si to veľmi vážime.
Keďže rád beháva po našich milovaných chodníčkoch vo Višňovom či Malej Fatre (viaceré sme odkukali od neho!), už dlho vieme, že tento dnes stále iba 27-ročný Žilinčan, patrí k tým najlepším trailovým bežcom na Slovensku. Jeho potenciál z roka na rok rastie a ťažko povedať, kde má svoj strop. Pri sledovaní Aďovho „korunkobrania“ na Strave, objemoch nielen na nohách, ale aj na bicykli, nám neraz začalo hlavou mykať zo strany na stranu.
Stále sme však podvedome čakali na to, kedy Andrej ukáže svoju extratriedu možno aj inde, než len pod Tatrami. A ono to prišlo! V tomto roku sa kvalifikoval na Golden Trail National Series Grand Final 2021 a v trojdňovom zabijaku na Azoroch obsadil v konkurencii bežcov z celého sveta – úžasné 7. miesto v celkovom poradí.
Poďme si priblížiť exotiku tohto súostrovia a spanilú jazdu chlapca spod Dubňa.
BTT: Ahoj Aďo, sme veľmi radi, že ti môžeme položiť zopár otázok. Prejdeme rovno k veci. Ako si sa dostal ku Golden Trail Series?
Andrej: Golden Trail Series mi bola známa už dlhšie. Ide o akúsi ligu, ktorá je rozdelená na dve vetvy – globálnu časť, tá je tvorená viacerými prestížnymi pretekmi, ktorých sa zúčastňujú tí top trailoví bežci sveta. Ďalšou vetvou sú národné série, ktoré prebiehajú v rôznych častiach Európy, ale aj Ameriky. Najlepší bežci z každej tejto národnej série postupujú do finále, ktoré sa tento rok konalo na Azoroch. A z tohto finále dostanú top 3 bežci, ako odmenu preplatené všetky náklady + štartovné na niektoré závody práve z tej série svetovej.
BTT: Aha, a ako to vyzeralo u nás? Na ktorých pretekoch si si musel vybojovať svoju miestenku na Azory?
Andrej: U nás prebieha národná séria spolu s Čechmi a Poliakmi. Pozostávala zo štyroch pretekov, pričom za každý závod, ktorý bežec absolvoval sa získavali body podľa umiestnenia. Započítavali sa body z 2 závodov + finále, za ktorý bol udeľovaný dvojnásobný počet bodov. Ja som si teda účasť vybojoval absolvovaním Poludnice, Pretekov dolnosaského festivalu behov v Poľsku a finále, ktorým bol Jesenícky maratón. Postup medzi mužmi sme si nakoniec pekne rovnomerne rozdelili, keďže som postúpil ja, Čech D. Pelíšek a Poliak A. Witek. (Andrej vyhral Poludnicu i preteky v Poľsku, na Jeseníckom maratóne skončil druhý, pozn. BTT)
BTT: Čo si si povedal, keď ti prišla pozvánka na Azory. Aká bola tvoja príprava na toto podujatie?
Andrej: Bol som samozrejme rád, že to vyšlo, lebo popravde vôbec to nebol môj tohtoročný cieľ. Začalo to neočakávanou výhrou na Poludnici (skromný chalan, pár rokov dozadu tam dýchal na chrbát Haydenovi Hawksovi, pozn. BTT). Po nej som si povedal, že to teda skúsim a nakoniec sa mi vydarili aj zvyšné 2 závody. Na Jeseníckom maratóne som si však trochu pokazil nohu a musel som na nejaké tri týždne zvoľniť. Následne už do Azorov zostávalo len čosi vyše mesiac, takže tam už človek aj tak nejaké veľké zázraky nenatrénuje. Dal som si akurát pár dlhších behov, prípadne viac dní po sebe dal intenzívnejšie behy, nech si telo zvykne na tento etapový formát.
Bežali sa totiž 3 etapy:
- etapa (28km 2400m+) sa konala sa na ostrove Pico a bol to v podstate beh do vrchu s 15km nástupom po rovinách. Následne nás čakali postupne prudšie sklony zakončené parádnym verticalom do výšky 2300m – niečo na spôsob 3 Hoblíkov za sebou 😊
- etapa (28km a 1500m+) sa konala na ostrove Sao Jorge a bola tvorená zaujímavým pestrým profilom, 3 zbehy a 2 výbehy po pekných trailoch.
- etapa (35km a 1800m+) sa odohrala na ostrove Faial a bola asi najtechnickejšia – prebehy cez džungľu, po ostrých skalách pri mori, či strmé zbehy po schodoch.
BTT: Boli to teda tri nabité dni, v brutálne ťažkom teréne. Ako vyzerala tvoja taktika?
Andrej: Áno, bol to fakt náročný program a na mňa aj dlhé etapy, keďže som bol zvyknutý minulé roky behať tak závody do 25km max. a jeden deň, nie 3 dni po sebe a ešte dlhšie… Snažil som sa to teda behať s rozumom skôr zozadu a následne zistiť, na čo vlastne mám. A bola to asi dobrá taktika, prvú etapu napríklad prepálilo mnoho bežcov a v záverečnom kopci som ich veľa poobiehal, a to aj keď pocitovo sa mi tam šlo už zle.
BTT: Ako ste sa presúvali do dejiska štartu, ostal ti vôbec nejaký voľný čas?
Andrej: Voľný čas sme v podstate nemali, bolo to fakt nabité, každý deň presuny trajektami medzi ostrovmi, následne autobusmi na štart, z cieľa… Končievalo to večerami tak o 10tej, takže na nejaké iné veci nebol čas vôbec.
BTT: Bol si v kontakte so slovenskými a českými bežcami, spoznal si aj pretekárov z iných krajín?
Andrej: Fungoval som veľa hlavne v skupinke so Slovákmi (zo žien postúpila od nás Katka Lovrantová a Broňa Chrappa) a Čechmi (okrem Davida Pelíška bežala ešte Magda Horká). Ale spoznal som aspoň čiastočne aj veľa zaujímavých ľudí z iných krajín.
BTT: Ktorá z nich bola najnáročnejšia a ako sa ti páčilo tamojšie prostredie? Zo záberov to bola miestami poriadna džungľa.
Andrej: Najnáročnejšia bola pre mňa jednoznačne tretia etapa. Bola aj najdlhšia, a asi aj najtechnickejšia, navyše keď sme na ňu nastupovali už s dosť rozbitými nohami. Už po 7.km som videl, že to je riadne trápenie a v takomto stave mám bežať ešte ďalších skoro 30km? Vidno, že nebehám ultra, kde sú na takéto pocity bežci asi zvyknutí 😊
Prostredie sa mi páčilo, pre nás Stredoeurópanov je to niečo úplne iné, než na čo sme zvyknutí. Aj vďaka častým dažďom a teplej klíme sú tie ostrovy celé zelené s bujnou vegetáciou, miestami ako píšeš, je to až taká džungľa.
BTT: Vieš terén porovnať s nejakým trailom u nás prípadne s takým, na akom si už predtým bežal?
Andrej: Porovnať s niečím u nás sa to nedá asi vôbec. Tie ostrovy sú odlišné aj tým, že sú sopečného pôvodu, čiže aj ten podklad je dosť iný. V každej etape však boli úseky, ktoré sú aj oficiálne turistické trasy, takže to aj boli pekné traily. Mimo toho sme občas behali ale aj všelijakými (ne)chodníčkami, kde to bola miestami dosť divočina a veľa blata. V prvej etape som napr. stratil topánku v jednej bažine 😀 Veľmi zaujímavý a zábavný úsek bol aj na začiatku tretej etapy, kde sme bežali cez hustý les popri mori a neustále sa striedali prudké zbehy, výbehy, samé zákruty, obchádzania stromov, to u nás nezažiješ.
BTT: Čo povieš na organizáciu pretekov? Sledovali sme priebeh na Instagrame a tam to mali pokryté veľmi dobre. Aj priebežné výsledky, ako aj videá, fotografie z trate…
Andrej: Z hľadiska organizácie tam boli nejaké nedostatky a niektoré veci neboli úplne domyslené. Často v harmonograme nesedeli niektoré časy, prípadne nebolo žiadne info. Po prvej etape napr. Broňu nepočkal autobus a následne ani nestihla trajekt, pričom nebolo žiadne info, kedy vlastne autobus odchádza. A bolo tam viacero takýchto vecí. Ale fakt je, že z hľadiska logistiky je náročné zorganizovať závod takéhoto typu. Na druhú stranu, iné veci ako značenie tratí až na jednu výnimku, ubytovanie pre nás a záležitostí ohľadom výsledkov, fotiek z pretekov fungovali v pohode.
BTT: Stal si sa najúspešnejším bežcom zo Strednej Európy a porazil si mnohých, ktorí majú za sebou podporu profi tímov. Dúfame, že už aj ty máš ponuku od Salomonu na stole. Chcel by si sa behu venovať profesionálne, na plný úväzok, alebo je to pre teba stále prevažne hobby?
Andrej: So 7. miestom v celkom umiestnení som spokojný, na tú TOP 3 som nemal. Ale treba aj dodať, že aktuálne prebieha veľké množstvo súťaží a tá konkurencia je tým pádom rozdelená a nie všetci sa zameriavali na túto Golden Trail sériu. Takže našli by sa isto trailoví bežci v našom regióne, čo by to dali lepšie. (ach, zase tá skromnosť 😊, pozn. BTT).
Istý posun vo výkonnosti u mňa asi nastal, no keď to porovnám s najlepšími bežcami, ktorí behajú tú sériu svetovú, je to iná liga. Takže nevidím aktuálne reálne, že by som sa s touto výkonnosťou vedel venovať behu profesionálne a beriem to stále ako hobby.
A áno, celý tento pobyt sme mali preplatený Salomonom, takže to bolo pre nás super. Ponuku od nich zatiaľ teda nemám, ale spokojný som aj v aktuálnom klube Kamzík1000+, od ktorého dostávam tiež určitú podporu, za čo som vďačný. (Veríme, že ti ešte pridajú, jednak tie kilometre a jednak aj eurinká, pozn. BTT).
BTT: Aké sú tvoje pocity z účasti na tomto podujatí pár týždňov po návrate domov? Zúčastnil by si sa takéhoto seriálu znova? Aké ponaučenie si si z toho zobral?
Andrej: Bola to určite výborná skúsenosť si zapretekať vo väčšej konkurencii a ešte na takom nezvyčajnom mieste, akým sú Azory. No čo sa týka ďalšej účasti na takomto podujatí, tak aktuálne si vravím, že skôr nie. Dostali sme info, že budúci rok plánujú spraviť dokonca 5-etapák a to mi už príde také zbytočné hnanie do extrémov. Nedokážem si ten beh užiť v takom stave, keď už je človek rozbitý a neťahá to už tak, ako keď si čerstvý. Je to už len také šuchtanie potom a to ma až tak nebaví.
BTT: Máš už stanovené ciele na rok 2022? Čo by mal byť vrchol tvojej sezóny? Stíhaš ešte nejaké preteky aj v tomto roku – Vianočný beh v Žiline? 😛
Andrej: Ciele na budúci rok, som si ešte vôbec nedával, ale bude ma tešiť, keď sa budem môcť naďalej baviť behom, konkrétne závody som si ešte nevyberal. A ak by došlo aj k nejakému zlepšeniu, poteší to samozrejme. Tento rok už toho asi veľa nebude, dám si ešte súťažné kolo na Kamzíku 1000+ a možno si vybehnem k susedom do Česka na nejakú etapu Lysacupu. A ak by bol aj Vianočný beh, prečo nie, treba si občas aj na rovinách zašprintovať 😀
BTT: Pred pár rokmi si nám povedal, že sa venuješ rovnako intenzívne behu i cyklistike. Presunula sa miska váh už konečne na tú bežeckú stranu?
Andrej: No tie posledné 2 roky sa to isto preklopilo už na tú stranu bežeckú. Stále sa chodím občas povoziť, no mám pocit, že tento rok už mi to nevyjde ani na 5000km za rok, čo som mal naposledy menej tak hádam pred 12 rokmi.
BTT: My sme pred dvoma rokmi prepadli čaru ultra behov. Aj tvoj kamarát Maťo Oravec (sakra, dobrí sú tí Žilinčania) to cíti rovnako a patrí k úzkej špičke na Slovensku. Nelákajú ťa behy o dĺžke 50-100km? Vieme, že keď je to možné, behávate aj spoločne. Nelanári ťa do ultra vôd?
Andrej: Áno, s Maťom chodíme často behávať, keď je v Žiline. On je hlavne aj veľký univerzál a okrem ultra, čo ho viac baví, je aj výborný vrchár. Lákal ma veru aj na nejaké ultra, no ja zatiaľ v tomto nie som moc presvedčiteľný 😊 (Ešte si mladý a rýchly, ale raz to príde a stratíš rozum… pozn. BTT). Pri tých dlhších behoch už mi dosť odchádzajú nohy, možno kvôli technike a možno len človek pri ultra má mať také pocity.
Ale mňa jednoducho bavia behy, kde človek môže ešte bežať ako tak rýchlo. Ideálne sa teda vidím v tých behoch do 2 hodín, pričom profil by mal byť dosť kopcovitý a tak stredne technický. Pri rovinatejších behoch už strácam, keďže nie som dáky rýchly bežec. (Vianočný beh v Žiline o dĺžke 8,3km, zabehol v roku 2019 za 28:03 (pace 3:23), to na margo tej slabej rýchlosti, pozn. BTT)
BTT: Čo konzumuješ, piješ počas pretekov? Pri tvojej rýchlosti a formátom, ktoré behávaš, to asi nebude chlieb so šmaľcom a pagáčiky 😊?
Andrej: No práve v tomto sa mám čo učiť. Tým, že som behával tie behy do dvoch hodín, chodil som to viac menej bez jedla a vodu bral len z občerstvovačiek. Zvykol som nosiť so sebou na preteky pre prípad núdze tzv. prenositeľný gél, no vydržal mi teda dobre dlho, čo som mal vždy pocit, že keby ho zjem, ide hneď von 😀 No tento rok som sa stal neplánovane bežcom aj na dlhšie trate a musel už teda aj občas niečo vypiť/zjesť. Ale pil som len nejaké bežné ionťáky, gély som skúšal nejaké od Nutrendu, no až tak mi nesadli a veľa som ich nedokázal zjesť počas tých etáp. Musím skúšať ďalej.
BTT: Napriek mladému veku beháš dlhé roky a máš bohaté skúsenosti z rôznych podujatí. Čo by si poradil bežcom, ktorí ešte len teraz prepadli láske k tomuto športu. Keby sa dal vrátiť čas, spravil by si niečo inak?
Andrej: Začínajúcim bežcom by som hlavne poradil, nech počúvajú svoje telo a behajú tak, aby ich to bavilo. Veľa bežcov sa snaží hneď orientovať na nejaké čísla a strácajú motiváciu. Pričom dobrá výkonnosť sa dá dosiahnuť aj bez toho. A až následne, ak má niekto nejaké veľké ciele, skúsiť nejaké sofistikovanejšie metódy.
Popravde ani nemám pocit, že by som niečo menil. Fakt je, že s behom som začal dosť neskoro a možno keby začnem skôr, bolo by to lepšie, ale možno nie. Užil som si aj obdobie, keď som robil viac cyklistiku, aktuálne som tiež spokojný, takže asi by som nič nemenil.
BTT: Čo je pre teba najlepšia forma relaxu? Ako najlepšie regeneruješ? Doma máš určite nejakú truhlu, v ktorej si chvíľu poležíš a máš dobité baterky…
Andrej: Žiadne takéto zázraky nemám 🙂 Najlepšie je trochu si pocvičiť, povalcovať sa a ak už som v nejakom moc biednom stave, skočím na masáž. (Veru, zistili sme, že máme spoločného maséra, týmto zdravíme Milana. Nabudúce mu poviem, aby nás vymasíroval tak, aby sme behali ako Andrej, pozn. BTT). Jedna z najdôležitejších vecí je však kvalitný spánok.
Bežecké úspechy Andreja Paulena (na niektorých pretekoch vyhral viackrát)
Redbull Elements – 4. miesto
Dolomitenmann – 17. miesto
Jesenícky maratón – 2. miesto
DFBG Ladek Zdroj – 1. miesto
Beh Súľovskými skalami – 1. miesto
HK Gerlach – 1. miesto
Beh na Minčol – 1. miesto
Tatranská šelma vertical – 2. miesto
Poludnica Run – 1. miesto
Rajecký Borošovec -1. miesto
5 rýchlych otázok: (vyber jednu čo najrýchlejšie 😊)
Čipčie alebo Minčol? – Minčol. Čipčie je tiež parádne, škoda len, že o kúsok vyššie nevyrástlo
Intervaly alebo long runy – Skôr intervaly, intenzita
Red Hot Chili Peppers alebo Justin Bieber – Prvá možnosť určite víťazí
Coca Cola alebo Pepsi – Ani jedno, ale ok Pepsi, lebo Coca Coly som vypil v poslednej etape na Azoroch toľko, že ju nechcem vidieť najbližší rok
Pizza alebo kebab – Tu isto pizza radšej
Ďakujem za rozhovor a príjemné trailovanie všetkým bežcom.
Zdroj fotiek: Golden Trail National Series, archív A.P.
