Bude to viac než 5 rokov od chvíle, kedy sme Peťa Fraňa videli prvýkrát na pretekoch. Tuším to bolo v Gaderskej doline, kde márne naháňal Andreja Paulena a skončil tam druhý. Z nášho pohľadu to bol ale fantastický výsledok v podaní chalana, ktorého kamoš nazval Pavlom Nedvědom (už nevieme presne prečo, ale asi mal dlhšie vlasy 😊).
Odvtedy sme ho mali takpovediac v merku a sledovali jeho progres nielen čo sa týka trailového behu, ale aj rôznych skialpových súťaží. Najnovšie dal o sebe počuť na Majstrovstvách Slovenska v krose. 10 kilometrovú trať v Čunove dokonca vyhral, keď doslova šokoval ortodoxných rovinkárov. Druhý v poradí ho dokonca ani nespoznal. Wow, to bolo niečo!
V našom rozhovore sme nemohli vynechať tento úspech stále len 25-ročného bežca, ktorý podľa vlastných slov dlho nevedel nájsť šport, ktorý by mu zapasoval. Neobišli sme však ani jeho doposiaľ najväčší úspech doterajšej kariéry – 7. miesto na pretekoch OCC v Chamonix (56km/3500m UP), ktoré obsadil počas tohto leta.
BTT: Ahoj Peťo, najprv k tej najčerstvejšej udalosti. Ako sa cíti novopečený majster Slovenska v krose na 10 kilometrov?
Peťo: Pocit je to fajn, ale nič sa tým nemení. Popravde, pocitovo som na tom lepšie ako po akomkoľvek ultra, nakoľko ma nič nebolí 😊
BTT: V rozhovore po pretekoch zaznelo, že si si šiel svoje tempo a neriešil. Musel si ale vedieť, ako si na tom, a v závere si už zrejme zámerne pridal a pokúsil sa o víťazstvo...
Peťo: Áno, vedel som koľký som, ale pred pretekom som si povedal, že si pôjdem svoj pretek a uvidím, ako sa to bude vyvíjať. Zhruba v polovici preteku som už začal pripúšťať myšlienku, že by to mohlo vyjsť na medailu, ale o víťazstve som neuvažoval. Pred vstupom do posledného kola mi ľudia kričali, že ak vládzem, tak nech skúsim Mareka predbehnúť a až vtedy mi došlo, že asi vyzerám sviežejší a na pohľad lepšie ako on. Tak som to vyskúšal a vyšlo to.
BTT: V cieli si skutočne vyzeral o dosť čerstvejší než najväčší favorit Marek Hladík. Ten dokonca priznal, že si myslel, či ťa náhodou neobehol o celé kolo. Ako si to videl ty, dobehol si ešte s rezervou?
Peťo: Marek odtiahol takmer celý pretek na čele, takže nevedel čo sa za ním deje a keď pri sebe zbadal niekoho ako som ja, koho nepoznal, tak ho to určite prekvapilo. Popravde, Marekovi som nastúpil cca 500 metrov pred cieľom, ale nečakal som, že sa ho strasiem tak ľahko. Chcel som len vyskúšať zrýchliť a úplný nástup som plánoval až cca 150 metrov pred cieľom. Tam sa bežalo cez piesok a videl som, že mám navrch. Zistil som, že už mám malý náskok už pri tom prvom zrýchlení, tak som už proste bežal naplno až do cieľa a netaktizoval.
BTT: Keď sme zbadali výsledok, tak sme sa poriadne usmiali. Nechceme sa dotknúť „oválnikov“, ale predsa len, toto bol triumf chalana, ktorý miluje kopce a beháva ultra, nad špecialistami pod rovinkách. Kros ale nie je jednoduchá záležitosť. Využil si tam aj skúsenosti z ultra? Čo bolo najhoršie na trati v Čunove?
Peťo: Mňa osobne to tiež veľmi prekvapilo, nakoľko som neporovnateľne pomalší ako chalani čo behávajú dráhu alebo roviny. Trať bola navyše úplne rovinatá, bez jediného kopčeka, takže ani sám neviem, kde sa stala chyba 🙂
Všetci tí chalani sú rýchli, takže pre mňa boli najťažšie rovinaté úseky bez zákrut, kde oni proste bežali ako na dráhe. Naopak, v ostrých zákrutách som sa cítil oveľa lepšie a takisto keď sa bežalo cez piesok.
Tam som videl, že chalani to chceli bežať takým tým atletickým krokom a v podstate stáli na mieste a stálo ich to veľa energie, zatiaľ čo ja som sa snažil zvýšiť kadenciu a len to precupitať, ako keď bežíte cez blato. V tom si myslím, že som mal navrch, pretože títo chalani v takom teréne bežia párkrát do roka a my takmer každý deň. (Tá predstava, ako teraz chalaniská behajú po krtincoch vedľa hladučkého oválu, slušne dvíha kútiky, pozn. BTT)
BTT: Poďme späť k trailom. V posledných rokoch si zaznamenal obrovský progres a k mnohým domácim úspechom pridal aj ďalšie. Vrcholom roka na trailoch bol ale aj tak 7. flek na OCC v Chamonix, je to tak?
Peťo: Celkom určite. Bol to pretek, na ktorý som sa chcel čo najlepšie pripraviť a naozaj som tomu obetoval veľa času, ale aj financií. Som veľmi rád, že sa mi podarilo všetko naplánovať tak, aby som tam podal zatiaľ najlepší bežecký výkon v mojej doterajšej kariére.
BTT: Hájil si tam farby tímu Salomon/Suunto. Čo ti povedali po tvojom výsledku?
Peťo: V podstate nič. Ľudia z Česka, s ktorými komunikujem mi samozrejme zagratulovali, ale to je tak všetko. Boli tam aj ľudia z globálnej úrovne Salomon, ale atlétov ako som ja, majú veľa a bolo to všetko tak rýchle, že som sa s nikým z nich ani nestretol. (Hmmm-hmmm, to je veru škoda. Tak snáď sa o rok pochlapia, keď budeš stáť na pódiu :), pozn. BTT)
BTT: Sledovali sme celý tento bežecký sviatok aspoň online a zachytili aj tvoj neustáli posun v poradí. Mal si presne stanovenú taktiku, prekvapilo ťa, že si to vytiahol až do TOP 10?
Peťo: Pred pretekom som si presne určil stratégiu, medzičasy a aj dopĺňanie energie. Vôbec som neriešil koľký som a v podstate som sa to dozvedel až v cieli, keď som zbadal na tabuli, že som siedmy. Ľudia na trati samozrejme povzbudzovali, ale každý povedal niečo iné. Jeden povedal, že som desiaty a o minútu mi ďalší kričali, že som okolo 20-teho miesta, tak som to vôbec neriešil, čo bolo asi dobré.
BTT: Bol si vo Francúzsku prvýkrát a plánuješ sa tam vrátiť aj o rok, možno ešte na väčšiu porciu kilometrov? Alebo ti najviac sedia traily o vzdialenosti 50-60 kilometrov?
Peťo: Určite sa chcem do Chamonix vrátiť, možno aj budúci rok. Posledné roky som behával väčšinou preteky okolo 50 kilometrov, ale pripúšťam možnosť, že v blízkej budúcnosti by som vyskúšal aj niečo dlhšie, možno práve v Chamonix. Všetko si však vyžaduje trpezlivosť a ak by som sa niečoho takého chcel zúčastniť, určite by som musel byť presvedčený, že som na takú vzdialenosť dostatočne pripravený. Ešte stále som však pomerne mladý a chcem sa rozvíjať aj po rýchlostnej stránke, keďže je to nevyhnutné aj v ultra.
BTT: Kedy si prišiel na to, že práve beh v horách by ti mohol sedieť? Čo považuješ sa zlom vo svojej kariére?
Peťo: Po skončení s futbalom, keď som mal 18 rokov, som si kúpil skialpy. Beh v horách bol v lete ideálna forma tréningu a niekoľko rokov som tak fungoval, ale beh mi moc nešiel. Do kopca som nevládal a po rovine som bol pomalý tak zostávalo jediné, behať veľa 🙂
Takýmto anti tréningom som fungoval až kým neprišiel rok 2016 a ja som sa prihlásil na pretek Kamzík-Baba-Kamzík. To bol môj prvý naozaj dlhý pretek a strašne som tam vykapal lebo som bežal bez vody, a vôbec som nedopĺňal energiu. Nejako sa mi to však zapáčilo, a tak som sa o dva mesiace prihlásil na Nonstop beh Hrebeňom Nízkych Tatier, ktorý som vyhral. Potom som v tom istom roku vyhral aj Tatranskú šelmu Ultra, a tak som si povedal, že toto je asi šport a vzdialenosť, ktorá mi ide najlepšie.
BTT: Bežecký rok sa chýli ku koncu. Máš už plány na ten ďalší? A čo zima, vieme, že si zapálený skialpinista. Už si sa bol porozprávať s lyžami, na čo sa chystáte?
Peťo: Nejaké plány už mám, ale tie by som si zatiaľ nechal pre seba :). O necelý týždeň sa chystáme na skialp do Livigna, tak snáď sa všetko podarí. Určite plánujem nejaké skialpové preteky, ale všetko bude záležať od toho, ako sa budem cítiť.
BTT: Funguješ pod dvomi značkami. Salomon reprezentuješ v horách a AK Mostáreň Brezno zase na bežeckej klasike. Vyzerá to tak, že si prototypom bežca, ktorý sa dokáže presadiť na rôznych terénoch i vzdialenostiach. Vďačíš za to aj tejto kombinácii trailu a klasického behu?
Peťo: Nemyslím si, že som prototyp akéhokoľvek bežca. Stále si myslím, že pri správnom tréningu sa každý vie dostať na úroveň ako som ja, lebo ja nie som vôbec žiadny talent. Pred pár rokmi som bol naozaj úbohý čo sa týka rýchlosti a aj vďaka štúdiu na VŠ som pochopil, že je to nevyhnutné aj v ultra.
Posledné zhruba 2-3 roky sa venujem aj rýchlosti (v rámci možností) a určite som sa vďaka tomu zlepšil aj v ultra. Koniec koncov, mnohí najlepší ultra bežci majú zabehnuté také časy na rovinách, že by im mnohí atléti závideli. Kilian Jornet nikdy nebehával roviny a vie zabehnúť 10km za zhruba 30 minút. To je čas, s ktorým by bol u nás Majstrom Slovenska na tejto vzdialenosti. (Čas Tibora Sahajdu v roku 2020 bol 29:53, takže áno, ak by bolo treba, asi by šiel Tibor dole :D, pozn. BTT)
BTT: Stále si študentom na VŠ (ktorý ročník a čo študuješ?) – vieš si predstaviť, žeby si sa behom živil ako profesionál?
Peťo: Momentálne som na magisterskom stupni a študujem učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo v Banskej Bystrici. Predstava to je pekná, ale neviem ako by sa dala zrealizovať :). V takomto športe, ktorý nemá podporu od štátu, keďže to nie je olympijský šport, je veľmi obtiažne uživiť sa. Na Slovensku je takmer nemožné získať nejakú podporu čo i len na sústredenie, nie to ešte aby sa človek uživil. Vo svete je to možno o trochu jednoduchšie, ale všetko je to aj o šikovnosti, sociálnych médiách a snahe a po tejto stránke mám ešte veľké rezervy.
BTT: Na Strave občas vidíme tvoje výbehy z domu na kopec Hnusné. Vieš nám povedať, či je naň hnusný výstup, alebo sú z neho hnusné výhľady? Prečo dostal také strašné meno? 😊
Peťo: Naozaj netuším, prečo sa tak volá. Vedie tam pekný chodník a sú odtiaľ výhľady na celé mesto a aj Nízke Tatry, takže keby bolo po mojom, tak by som ho skôr nazval Pekné ako Hnusné. (To znie naozaj o dosť lepšie, pozn. BTT)
BTT: Pred tebou sme spovedali Andreja Paulena, ktorý obsadil tohto roku 7. miesto vo finále National Golden Trail Series. Celá akcia je organizovaná práve Salomonom? Čo povieš na tento formát? Skúsil si ho, alebo to máš v pláne?
Peťo: Zúčastnil som sa prvého ročníka v roku 2019 a musím povedať, že je to formát, ktorý v tomto športe nemá konkurenciu. Musí byť extrémne náročné organizovať medzinárodnú sériu pre TOP atlétov z celého sveta, do toho asi 10 národných sérií, plus finále, takže sa tam pochopiteľne vyskytnú nejaké malé chybičky.
Celkovo ale ide o skvelý formát s najkvalitnejšou konkurenciou na behy v teréne, pokiaľ hovoríme o vzdialenostiach do maratónu. Tento rok som sa série nezúčastnil lebo som mal niekoľko pretekov presunutých z minulého roku a nedá sa byť všade. Určite mám v pláne bežať túto sériu, lebo sú tam tie najkrajšie preteky s najkvalitnejšou konkurenciou, akú tento šport ponúka.
BTT: Práve Andreja považujeme za tvojho najväčšieho súpera v rýchlych behoch na 20-30 kilometrov (typu Poludnica, Plesnivec…) V minulosti ste sa na trati ocitli aj spolu, ale myslíme, že to je už pekne dávno. Spomínaš si, kedy ste boli na štartovke naposledy spolu a komu to vyšlo lepšie?
Peťo: S Andrejom som sa stretol na pretekoch viackrát a ak nerátam tohtoročnú letnú Pierra Mentu, kde sa však bežalo vo dvojiciach, tak to naposledy bolo myslím v roku 2019 na Tatranskej Šelme Vertical, kde ma pochopiteľne porazil. (Aj nás vždy porazí, tak si z toho nič nerob, hahaha, pozn. BTT)
BTT: Ktoré preteky u nás na Slovensku považuješ za najkrajšie, čo sa týka prírody a profilu trate?
Peťo: Najradšej mám Nízke Tatry a konkrétny pretek určite Nonstop beh Hrebeňom Nízych Tatier. Je to pretek s takmer tridsaťročnou tradíciou, beží sa takmer výlučne po hrebeni a je to logická trasa bez nejakých zbytočných odbočiek. Trať má 46 kilometrov takže sa ho môžu zúčastniť ľudia, čo behávajú dlhé vzdialenosti ale aj ľudia, ktorí si na extrémne ultra ešte neveria. Posledné dva roky sa síce nezorganizovali, ale verím že budúci rok opäť bude, lebo je to podujatie, ktorého by bola škoda, keby zaniklo.
BTT: Kladieš dôraz aj na mimo bežecký tréning? Navštevuješ posilňovňu, fyzioterapeuta alebo cvičíš doma? Čo je podľa teba najdôležitejšia nebežecká súčasť tréningu bežca?
Peťo: V posilňovni som nikdy nebol a u fyzioterapeuta asi len dvakrát. Snažím sa však cvičiť doma a v porovnaní s mojimi začiatkami sa tomu venujem mnohonásobne viac. Myslím si, že práve rôzne kompenzačné cvičenia sú veľakrát dôležitejšie ako nabehané kilometre. Mnoho ľudí si myslí, že bežec by mal iba behať, ale práve rôznymi doplnkovými cvičeniami sa dá zlepšiť a dlhodobo športovať bez zranenia. (Presne na toto sme prišli aj my, iba behať nestačí, lebo telo vám raz vystaví stopku, pozn. BTT)
Ďakujeme za rozhovora veľa úspechov v ďalších výzvach!
Najväčšie úspechy Peťa Fraňa, bežca, ktorý podľa vlastných slov nemá talent 😊:
Domáce súťaže:
NonStop beh Hrebeňom Nízkych Tatier – 1. miesto (2016, 2017, 2018, 2019)
Tatranská šelma Ultra – 1. miesto (2016), 3. miesto (2017)
Tatranská šelma Vertical – 5. miesto (2019)
Ultra Fatra – 3. miesto (2016)
Smolní Skyrace – 1. miesto (2017), 3. miesto (2016)
Poludnica Run 2.miesto (2019), 3.miesto (2018), 6.miesto (2016)
Chopok Skymarathon – 1. miesto (2018), 2. miesto (2017, 2016)
Chopok Skyrace – 1. miesto (2019)
Psotkov memoriál – 1. miesto (2021), 4.miesto (2017, 2018)
Malofatranská stovka 33km – 1. miesto (2020)
Bear Foot Poľana -2. miesto (2020), 4. miesto (2017)
KrížnaKrížomKrážom – 1. miesto (2019, 2018)
Beh cez Klin – 2. miesto (2017), 3. miesto (2018)
Zahraničné súťaže:
Ultra Skymarathon Madeira (Portugalsko) – 15. miesto (2017)
Royal Skymarathon Gran Paradiso (Taliansko) – 8. miesto (2019), 14. miesto (2017)
Transvulcania Ultramarathon (Španielsko) – 22. miesto (2018)
Pierra Menta Éte (Francúzsko) – 2. miesto (2021), 9. miesto (2018)
Tromso Skyrace (Nórsko) – 5. miesto (2019), 7.miesto (2018)
Stranda Fjord Race (Nórsko) – 2. miesto (2019)
Ještěd Skyrace – (Česko) 4. miesto (2019)
Perun Skymarathon (Česko) – 2. miesto (2019)
Majstrovstvá sveta v Trailrunningu (Portugalsko) – 79. miesto (2019)
Pirin Ultra (Bulharsko) – 12. miesto (2019)
LHUT (Česko) – 5. miesto (2020)
Tatra Skymarathon (Poľsko) – 1. miesto (2021), 2. miesto (2020)
Monte Rosa Skymarathon (Taliansko) – 11. miesto (2021)
OCC (Francúzsko) – 7. miesto (2021)
Canfranc-Canfranc (Španielsko) – 1. miesto (2021)
