S Lenkou sa už nejaký ten piatok poznáme. Bolo to v začiatkoch nášho instagramovania, keď sme sa vzájomne – my Žilinčania – začali sledovať a podporovať. Úprimne, v počiatkoch sme ani netušili, akým fyzickým fondom táto mladá žena disponuje, čo má toto večne usmiate stvorenie v nohách a aký je ona športový univerzál – viťúzka jedna! Ako tínedžerka sa venovala futbalu, basketbalu a dokonca aj tenisu. Beh jej však učaroval najviac a dnes právom patrí k ženskej slovenskej ultratailovej špičke.
(Zdroj foto: IG DXT)
BTT: Lenka, začnime udalosťami z posledných dní – Dolomiti Extreme Trail (103 km a 7 150 m+), ktorý sa uskutočnil v polovici júna. Tvoje 3. miesto, kde si rozbila domáce Talianky i silné Španielky a nechala si ich za sebou s výrazným časovým rozdielom. Gratulujeme ešte raz, akú taktiku si zvolila, aby si stála na bedni?
Ďakujem, ďakujem. Nemala som žiadnu taktiku. Ja stále neviem, čo sa tam dá na taktike vymyslieť :D. V prvom rade som chcela dôjsť zdravá naspäť do cieľa. No a potom tesne pred štartom som si s týmto prevýšením želala jednociferné tempo (pod 10:00 min/km). Takže pod 18 hodín. A to sa podarilo. Spokojná som. Ale teda aj keby bolo moje tempo pomalšie, no v cieli by som si mohla úprimne povedať, že som v každej chvíli robila, čo som mohla, bola by som rovnako spokojná. Na ultra vstupuje do hry veľa faktorov, ktoré sa nedajú ovplyvniť, na čas sa orientujem len výnimočne.
BTT: Celkovo si v Dolomitoch skončila na dych berúcom 12. mieste z 221 účastníkov. Očakávala si, že Ti takto fantasticky tieto preteky vyjdú? Cítila si sa už na štarte?
Lol, vôbec. DXT bol pre mňa prvý pretek sezóny. A prvý zahraničný. Išla som bez očakávaní. Do občerstvovačky na 81. km som netušila, koľká som. Akože vedela som, že tretia žena, ale to mi bolo jedno. Keby som bola posledná na preteku, kde behá Courtney Dauwalter alebo Sally McRae, ale zato s im podobným časom, bola by som spokojnejšia ako byť druhá na preteku, kde ma prvá dievčina obehne o pol dňa. Umiestnenie je relatívne. Hlavne pri ženskom ultra. Keď sme na štartovke 3 baby, vtedy je dosť ťažké nebyť na bedni. No a potom ide vyslovene o selfmarketing. Ktorá ako svoje „umiestnenie“ podá.
BTT: Ako sa Ti vo Val di Zoldo páčilo? Čo si tam postíhala okrem pretekov?
Bolo tam krásne. Dolomity mám rada, bola som tam už viackrát a rada sa vrátim zas. Nič špeciálne som tentokrát okrem behu nerobila, oddychovali sme, jedli, prechádzali sa. Po dobehu sme si dali pivko, vyspali sme sa a šli domov.
BTT: Aký suvenír si nám doniesla, hehehe?
Hahahaha, doniesla som zdravú seba. Môžeme obnoviť spoločné behy.
BTT: Vrátiš sa tam obhájiť umiestnenie aj budúci rok? Alebo skúsiš inú výzvu na inom mieste?
Neviem, či sa vrátim. Tento rok mám pred sebou aj ďalšie preteky. Uvidím, kam ma pustí zdravie. Ja nebehám na umiestnenia, ale preto, že ma to baví.
BTT: Vieme, že si sa profesijne posunula do iných vôd. Prezradíš nám viac?
Môj súkromný život sa síce snažím držať ozaj súkromný, no čosi prezradím. Pracujem s lokálnymi
mladými dobrovoľníkmi z regiónu Kysuce. Ak hľadáte priestor, kde by ste sa chceli realizovať, máte
nápad, ako zlepšiť svet, či máte voľný čas, ktorý by ste chceli efektívnejšie využiť, nájdete ma v KERICu.
No a popri tom robím tréningové plány pre ľudí, ktorých prístup k tréningu je zodpovednejší ako môj 😀
BTT: Vráťme sa trošku do minulosti – v roku 2020 si vyhrala Slovenskú ultratrailovú ligu a neskoršie prišla aj pozvánka do Slovak Ultra Trail tímu (SUTt). Bol to pre Teba prelomový rok v súvislosti s trailovými/ultra behmi?
Neviem, čo v tomto prípade znamená prelomový :D. Pozvánku do SUTt som nečakala, ale potešilo ma to. Behala by som tak či tak, akurát som dovtedy nebola príliš na očiach. Mám pár pekných prebehov aj z obdobia, keď som ešte nebola v SUTt a ani nebehala preteky. Akurát o nich viem iba ja, lebo vtedy som ešte nemala veľa bežeckých kamošov, tak som behávala väčšinou sama.
BTT: Na konte už máš Strážovskú výzvu (163 km/8 700 m+), Barborskú cestu (188 km/6 000m+), Rudnú magistrálu (240 km/10 000 m+). Čo Ti tieto „výzvobehy“ dali?
Mám aj iné, len neboli pomenované. Takú bežeckú dovolenku s Braňom Zigom (380 km, prevýšenie si nepamätám), kde sme za 5 dní šupli polovicu eSeNPéčky len tak z plezíru (nechcelo sa mi vymýšľať nič originálne). Vyzeralo to asi takto: „mám pár dní voľno, ideš čosi?“ „V sobotu mám oslavu, potom sa môžem vypariť na 5 dní“. Toto sa odohralo v štvrtok. V piatok po práci som si bola kupovať spacáčik, čo by sa mi zmestil do bežeckého batôžku. Rovno s ním som sa šla rozbiť na teambuilding. V sobotu som sa s východom slnka vracala domov a večer sme už sedeli vo vlaku na východ. V nedeľu ráno bežali.
Nulová príprava, ešte horšie plánovanie. „Však pôjdeme po červenej,“ povedal vtedy Braňo. Tak som aspoň narýchlo vytlačila nejaký popis z hikingu. Málokedy zverejňujem výsledné čísla, pre mňa nie sú podstatné. Skôr mám rada tieto bizarnosti. Takže aby som odpovedala, neberiem to ako výzvobehy, je to pre mňa príležitosť stráviť kvalitný čas s kamošmi, zažiť čosi nové, ale hlavne, byť vonku. Ja sa tam chodím baviť. Jasné, že sú to výzvy, ale skôr ako také malé oslavy toho, že som zdravá a môžem. Ultra je super, ale nedá sa robiť každý víkend.
BTT: Koľkokrát si pocítila počas ultra behov halucinácie?
Ako to mám vedieť? 😀 Konkrétne číslo neviem. Niekedy to možno boli vidiny, ale nevedela som to. Nemusíš vždy vidieť veci ako čierneho pantera v Malých Karpatoch alebo neexistujúce krupobitie v Čadci. Môže to byť aj neexistujúci smerovník alebo totálne všedné veci.
Ja nebehám na umiestnenia, ale preto, že ma to baví.
Lenka
BTT: V čom nachádzaš motiváciu?
Ťažko povedať. Som rada vonku. Aj sama, aj s kamošmi. Mám rada prírodu, zvieratá, rastlinky, západy a východy slnka. Ale mám rada aj čas strávený sama so sebou. Moje vnútorné mono-dialógy sú maximálne skvostné. Občas cynické, občas smiešne, občas sa aj poopúšťam. Stále sa nepovažujem za ozajstného bežca. Neznášam trénovať podľa striktných čísel. Mám rada môj vzťah k prírode. A pracujem aj na vzťahu k sebe samej. Behom sa učím prijímať sa takú, aká som, so všetkými zlyhaniami aj vzletmi. Chcela by som, aby sa viacerí toto naučili. Svet by bol krajšie miesto. Ak by som to mala nejako zhrnúť, moja motivácia sú teda asi zážitky a pocity?
BTT: Vieme o Tebe, že sa v civile zdravo stravuješ, neplatí to však pri ultrabehoch. Či Ti chutí najviac počas dlhých bežeckých dní a nocí?
Za mňa jednoznačný favorit sú čipsy a Coca-Cola. A banán v soli.
BTT: Na prvom ročníku (2021) Big Bear’s Backyard Ultra na žilinskom Vodnom diele si vytočila krásnych 22 kôl (134 km). Pôjdeš do tohto šialenstva opäť? Ako s odstupom času tento event hodnotíš?
Uff, nemôžem povedať, že sa tam už nikdy neukážem, ale teda tento formát nie je môj najobľúbenejší. V lese som omnoho radšej ako na asfalte. Naučila som sa tam však jednu vec. Ak mám ešte v štvrtok teplotu, v piatok rozhodne nepatrím na preteky.
BTT: Na Instagrame máme radi Tvoje príbehy. Neraz v nich poodhalíš čo-to zo svojich vedomostí, vieš
pobaviť a občas aj híkame, čo zasa táto stvora vystrája a neobsedí. Čo chystáš najbližšie? Kde Ťa
uvidíme na štartovke?
Najbližší víkend idem na MF50! Mám teraz menšiu pauzičku od IG, po DXT sa mi
dostalo strašne veľa pozornosti. Akože všetci boli milí, ďakujem, ale zľakla som sa, koľko ľudí vie
o mojom pobehovaní. Tak si chvíľku len tak žijem v mojej malej bubline.
Ďakujem pekne, to je obojstranné, chalani!
BTT: Lenka, ďakujeme za odpovede, tešíme sa na Tvoje ďalšie úspechy, želáme Ti pevné zdravie a veľa radosti pri behu. Veľmi Ti fandíme!
Rozstrel:
- Cinky alebo Born To Trail? (dobre si to premysli!): Hahá, ideálne všetci spolu
- Inov-8 alebo HOKA One One?: Odkážte do Inov-8, aby začali robiť zvršky, ktoré nezničím za mesiac a začnem si ich znova kupovať.
- Strong Power alebo Voltaren?: SP!
- Dynafit girls alebo OCR boys?: Hocikto, kto má ozajstné nadšenie pre to, čo robí a nielen „prirodzene“ pózuje v podprsenke alebo s napučenými svalmi
- Krivánska MF alebo Lúčanska MF?: MF! <3
