Už dlhšie sme mali v oku výzvu menom Koruna Oravy a keď sme určovali spoločný bežecký vrchol sezóny 2021, voľba bola jednoznačná. Trasa spája 5 významných vrcholov obklopujúcich Dolný Kubín a vytvára tak pomyselnú korunu.
Termín 15. september 2021 sme si vyhliadli v dostatočnom časovom predstihu, aby sme mali priestor pripraviť si všetky potrebné záležitosti. Ak k tomu prirátame gýčové počasie – to si však nie sme istí – je pravdepodobné, že to zariadil Jorge, ktorého konkláve v roku 2013 prinútilo zmeniť si meno na Františka. Každopádne, keď prišiel Deň D, začala nami plieskať nie puberta, ale veľká eufória.
O 6:00 hod. sme už mali odparkované v Zázrivej a múdre hodinky sa už nedočkavo hlásili o slovo. Začali sme si zľahka, predsa len, do cieľa je čo by kanónom dohodil. Dostrelil. Dopálil. Odbachol. To je jedno! Po prvom stúpaní nám vyrazila dych úchvatná inverzia nad Zázrivou a dodala ďalšie odhodlanie. Už len pre tento moment sa oplatilo vstať!
V sedle Medzirozsutce sme 7:50 hod. Prvý vrchol – Veľký Rozsutec zdolávame o 8:31 hod. a cestou hore stretávame iba mladý pár, ktorý si na ňom užil východ slnka. Sily máme na rozdávanie a tak sa dlho nezdržíme a zliezame do sedla Medziholie. Vytrasieme kamienky z tenisiek, doplníme energiu gélmi, magnézkom proti kŕčom a marš na Stoh.
Úprimne, Stoh nepatrí k našim topkám, ale vieme, že vie poriadne preveriť telo. O duchu radšej pomlčíme, keďže sme si s ním už viac ráz zažili svoje. Ale ľúbime ho stále. Strážime si tepy, aby sme sa náhodou neutrhli a nechceli mu „nazbierané“ za tie roky oplácať. Zatiaľ sa nám darí, cestou preberáme viaceré nepublikovateľné témy a o 9:40 hod. si pripisujeme druhý skalp z Koruny Oravy. Odmeníme sa tortillami, Coca-Colou a bežíme do Kraľovian.
O našom pláne zdolať Korunu Oravy vedeli aj milovaní Jogošíci a na železničnej stanici v Kraľovanoch nám pripravili takú občerstvovačku, až sme boli z toho dojatí. Aďka a Janek nás s úsmevmi na tvári pohostili kráľovsky a tak nám bolo s nimi dobre, že tento break trval 37 minút. Jogošíci však nepovedali posledné slovo, ale o tom neskôr. Teda niečo povedali! Povedali, že bude tajná kontrola a čo by sme si na nej želali. Ich úprimná láskavosť nám opäť dobila baterky.
Povzbudení a s plnými bruchadlami sa rútime na Šíp. Spoliehame sa na navigáciu v hodinách, ale aj tak trošku kufrujeme, pretože je potrebné najprv prejsť popri koľajniciach a trafiť správnu zákrutu do húštiny. Trasa nie je zo začiatku značená, vedie po starom chodníku na Podšíp. Tepy máme stále optimálne, sily nám stačia, v žalúdku longajú koloviny, v ktorých sa kúpu chipsy a lunteroviny od Jogošíkov. Prevláda spokojnosť a dobrá nálada; na Podšípe to strúhneme na žltú značku, ktorá nás po peknom chodníku dovedie na náš tretí vrchol. Miestni milí Oravci nás hore hneď opáčia, či náhodou neskúšame Korunu Oravy… Pribalia nám cenné rady, poprajú úspech a už sme opäť sami dvaja.
Zbeh do Žaškovského sedla bol silný zážitok, na ktorom sme aj trochu kopli do vrtule a nohy čo-to pustili. Na tento zbeh nás upozornil aj Janek a nie nadarmo o ňom hovoril v superlatívoch. Potvrdzujeme. V Žaškove zisťujeme, že nám ubudlo vody a hneď v prvom dome v dedine nám mladá rodina dopĺňa zásoby. Cez vŕšky Lopata a Hrádok to máme namierené do Valaskej Dubovej a prichádza prvá kríza. Nekonečné lúčky, slnko vysoko, Choč v ********j tramtárii. Ešte aj tá rodina, čo nám dala vody, nás o niekoľko desiatok minút na tých lúčkach (!) obieha na traktore. Že idú na opekačku. ***e.
Nuž, nebolo, nie je a nebude to nikdy pre nás. Tiahle otvorené lúky, kde nevidíš konca a keď si už myslíš, že to akože ten koniec je, objaví sa poľovnícka rozhľadňa. Díky. Aj túto bitku sme napokon vyhrali a našli vo Valaskej otvorenú Jánošíkovu krčmu, kde bola na terase – ako inak – plnka. Reku, stratili sme už dosť času: ľudia, strihnite si, kto nám láskavo uvoľní stôl! Nič? Tak ideme smradiť dnu! Vývar, kofola, káva, toaleta, magnézko proti kŕčom, soľné tablety, gél. Kombinatorika nám vždy išla, ale jak sa vraví – pojme radšej na cesty. Choč volá!
Trošku sme precitli, sme na chodníku, ale prečo všetci ľudia idú proti nám? Aha, je 16:02 hod. ľudia schádzajú z túry. Stretli sme ich pomerne dosť, snažili sme sa s nimi aj trochu konverzovať, aj niektorým nahrať na smeč, ale nechytali sa. Jeden náš kamoš Michal alebo David sa volal, už si bars nepamätáme, kedysi povedal, že i takové dny jsou a my opäť raz súhlasíme.
V tretine Choča častejšie pozeráme na hodiny a berieme si každý chvíľu pre seba. Makáme statočne, striedame sa v ťahaní, ale nie je to už ten drive, ktorý nás zdobil na prvých troch vrcholoch. Je 17:30 hod. a nám chýbajú posledné metre na vrchol. Poznáte ten moment, keď si prajete zázrak a zrazu bang? Ten sa náhle stane? Tak nám sa také niečo stalo. Jogošíci s Uškom a proviantom na Choči! Ha!
„Máme vás,“ zahlási Janek a otvára ruksak s dobrotami, gélmi, Sulinkou a úsmevy s Aďkou rozdávajú jedna radosť. No radosť. Nemáme slov, sme z toho pekne v riti, prepytujem. Títo anjeli nám opäť vrátili vietor do plachiet. Kamoši, vy ste inde, toto je terno. Ešte si ukladáme posledný výhľad z Choča do pamäti a ideme ďalej.
Zbeh z Choča už pobolieval – po červenej až po Drapáč a ďalej po zelenej do Vyšného Kubína. Môj žalúdok tesne pred Vyšným Kubínom už pomaly začal vypovedať službu a pridali sa aj démoni, ktorí mi chceli pomôcť z týchto útrap. S prichádzajúcim šerom mi ponúkali písmenká DNF. Jožkova podpora, prehovorenie do duše, čistá voda a zintenzívnenie konverzácie ma vrátili do hry. Určite nie znovuzrodeného, ale minimálne vnútorne silnejšieho a schopného zvíťaziť.
Už za tmy sme išli do sedla pri Cyrilometodskom kríži a následne do Dolného Kubína cez sídlisko Banisko – smerom k pumpe, kde sme dokúpili zásoby a doplnili energiu. Opäť vďaka navigácii nachádzame cestu na Minčol a naše záverečné stúpanie je realitou. Popod vlek speed hajkujeme čo to dá, ale dáva to len slabý pace a slabé tepy. Prešľapujeme na mieste či kerého pána? Aj sa rozfúkalo, aj sme fukerky nahodili a Jožko dostáva nápad povzbudiť nás. Spieva a vyťahuje hitovice z mobilu. Fajne, chalan má formu, aj by to ešte zdvihol, ale sľúbil mojej žene, že ma medveďom nenechá.
Opäť ukázal svoj formát, držal nás v plnej koncentrácii, nestrácal duchaprítomnosť či povzbudivé slová. Hitujeme vrchol Minčola niečo pred 23:30 hod., odfotíme smerovník a chceme to mať čo najskôr za sebou. Cestou dole ešte čo-to pobehneme, ale nevychádza to ani na osmičkové tempo.
Nevadí, už to dáme na lopatky, pomaly vidíme svetlá lámp v Zázrivej a zrazu – medveď. „***a ti, ty čo tu?,” blysne nám hlavami. Nie, nie je to šelma, ale Jogošíci spoza bučka s prskavkami, bahahahahaha. Opäť nás šokovali, opäť nás dojali. Ďakujeme, oplatíme!
Koruna Oravy – naša trasa začínajúca a končiaca v Zázrivej:
- Veľký Rozsutec (1610 m)
- Stoh (1607 m)
- Šíp (1170 m)
- Veľký Choč (1611 m)
- Minčol (1396 m)
- Celkovo: 76 km a 4990 m+
- Čistý čas: 16 hodín a 14 minút; celkový čas: 18 hodín a 42 minút
Koruna Oravy je veľkolepá, miestami surová, neuveriteľne podmanivá, občas bezcitná, no vždy zostane rozprávkovokrásna a dojímavá. Kto si túži potykať s jej prívlastkami, je čas vytiahnuť obľúbené trailovky a o to podstatné sa už postará ona sama… Verte nám!
Za podporu ďakujeme:
- Inov-8 Czech & Slovakia
- Strong Power
- Trailbutter
Video z koruny Oravy:
